So správnymi emóciami a vďačnosťou
Sandro Cruz sa v lete minulého roka vydal na prvý angažmán mimo rodného Portugalska. S novou skúsenosťou prišli viaceré premiéry – prvé štarty v pohárovej Európe, prvý gól v derby, a teraz prvá zimná príprava v kariére. Nielen o tom sme sa rozprávali s 24-ročným ľavým krajným obrancom.
V rodnej krajine vyrastal v akadémii Benfica Lisabon. Pôsobil v GD Chaves a predošlý ročník strávil v Gil Vicente, s ktorým sa udržal v Liga Portugal. Spoločným menovateľom v týchto kluboch bolo, že v Portugalsku sa na rozdiel od nás hrajú súťaže v plnom prúde aj počas zimných mesiacov.
„Zimnú prípravu zažívam po prvýkrát v kariére. Bola to pre mňa trošku záhada, nevedel som, čo mám od toho očakávať,“ priznáva Sandro Cruz. Čo je pre preňho najväčšia výzva v zimnom drile? „V uplynulých dňoch počasie, keďže bolo naozaj veľmi chladno. Beriem to však ako profesionál, rýchlo sa mi podarilo zvyknúť si na náročnejšie tréningové dávky v mínusových teplotách. Je jedno, ako je vonku, vždy treba ísť naplno.“
Slovanisti sa až do odletu na sústredenie do Turecka, ktorý je naplánovaný na 20. januára, pripravujú v domácich podmienkach. Využívajú ihriská s umelou trávou a posilňovňu i ďalšie zázemie, ktoré im ponúka štadión na Tehelnom poli.
„Tento týždeň je naozaj intenzívny, tréningy boli náročné aj na fyzickú stránku. Mne osobne môže toto obdobie veľmi pomôcť, pretože v lete som sa pripojil k mužstvu až ku koncu prípravy. Teraz je tu čas, aby sme dobre zamakali a pripravili sa na jarnú časť, ktorá určite nebude jednoduchá,“ pokračuje Sandro Cruz.
Portugalský obranca, ktorý na seniorskej úrovni reprezentuje vzhľadom na svoje korene Angolu, odohral na jeseň v belasom 26 súťažných duelov. „Zatiaľ najkrajším momentom je pre mňa zápas v Trnave, kde som dal náš víťazný gól. Bolo to moje prvé derby na Slovensku, pamätám si na tie očakávania, ktoré som mal pred výkopom. V dobrom si spomínam aj na ďalšie duely, napríklad na konci jesene doma so Žilinou.“
Sandro sa napríklad v spomenutom derby nebál ukázať svoje emócie, keď víťazstvo poriadne oslávil aj so Cesarom Blackmanom pred našim kotlom. Rovnako máme v čerstvej pamäti, ako po zápase s Häckenom v mraze oslavoval na ihrisku v krátkom tričku a tešil sa spoločne s našimi fanúšikmi.
„Asistent trénera Ľuboš Benkovský mi prízvukoval, že ak neukážem správne emócie, nie je ma cítiť v samotnej hre. Myslím si, že mužstvo potrebuje emócie, samozrejme, treba ich kontrolovať, pretože počas 90 minút sa môže stať veľa. Aj ľudia na tribúne vidia, že nám na tom záleží, keď sa medzi sebou povzbudíme po vyhratom súboji či odobratí lopty,“ pokračuje reprezentant Angoly.
Čo pre Sandra znamená hrať za Slovan Bratislava? „Vážim si to. Keď som sem v lete prichádzal, niečo som vedel o histórii klubu. Teraz už oveľa viac chápem, čo všetko značka Slovan predstavuje. Sú tu skvelí fanúšikovia, ktorí stoja pri klube. Vyjsť na ihrisko s logom Slovana na hrudi je pre mňa vždy česť a som vďačný za túto šancu. Verím, že v jarnej časti budem aj ja lepší a spoločne sa nám bude dariť.“
Náš obranca si vytvoril pozitívny vzťah aj k samotnej Bratislave. „Už sa tu cítim ako doma. V decembri som sa oženil, s manželkou sme tu šťastní. Bratislava je pekné, bezpečné mesto, ľudia nás tu prijali dobre. Aj preto som taký vďačný, že môžem byť hráčom Slovana, chcem to vrátiť výkonmi,“ vyhlásil futbalista, ktorý má šport v génoch. Jeho otec Filipe Cruz je bývalý úspešný hádzanár a dnes aj tréner. „Otec mi fandí počas celej mojej kariéry. Odmalička sa mi snažil radiť o tom, ako pracovať s emóciami, ako sa starať o svoje telo a zvládať zápasy aj v hlave. Musel poťahať za nejaké nitky, aby mohol zo zahraničia sledovať priame prenosy z našich zápasov (úsmev). Pozerá prakticky všetky naše duely.“
Sandro na záver o sebe prezradil, aký vie byť mimo ihriska. „Snažím sa brať veci s pokojom. Mám rád dobrú hudbu, rád ju pustím aj chalanom v kabíne, hoci ešte nie všetci naskočili na môj hudobný vkus. Snáď to príde,“ zasmial sa sympatický Portugalčan s koreňmi v Angole.
